Zrnká fazule

Autor: Ľubo Štefko | 19.4.2012 o 21:42 | (upravené 19.4.2012 o 22:33) Karma článku: 7,08 | Prečítané:  225x

Tento blog som sa rozhodol napísať na základe jedného veľmi zaujímavého a natoľko motivačného, že som nedokázal pohrdnúť a pustil sa do toho.

"Jedna staršia dáma neopustila nikdy svoj dom bez toho, aby si nezobrala so sebou za hrsť fazule. Nerobila to preto, aby mala čo žuť po ceste. Nie, vzala si tie zrnká preto, aby mohla ľahšie rátať všetky krásne momenty, ktoré jej život v ten deň poskytol. za každú maličkosť, ktorú prežila - napríklad priateľský rozhovor na ulici, moment pokoja, smiech dieťaťa, pohladenie srdca, tienisté miesto počas obedňajšej horúčavy, spev vtáčika, teda všetko, čo potešilo jej zmysly a dušu. Pri každom takomto momente si preložila jedno zrnko z pravého do ľavého vrecka svojej bundy. Niekedy to boli aj dve - tri zrnká naraz, ktoré premiestnila. Večer si sadla ku kozubu a počítala zrnká z ľavého vrecká. Milovala tieto momenty. V očiach sa jej odrážala radosť a vďačnosť za to, koľko krásy jej práve tento deň znova daroval a tešila sa všetkému ešte raz. Dokonca sa tešila aj na večery, kedy mala v ľavom vrecku len jedno zrnko. Aj tento deň bol pre ňu úspechom - stal zato, aby ho smela prežiť!"


Vôbec tomu nerozumiem, nie tomu príbehu, ale tomu, že niektorí ľudia dokážu žiť s pokorou a tešiť sa z maličkostí a iní k svojmu životu potrebujú kopec peňazí, veľký dom, manželku a popri nej milenku. Nerozumiem ani tomu, že niekto je vďačný za každý moment strávený s rodičmi, a iní si ich nevedia vážiť. Svojim správaním mnohokrát svoju mamu prinútia utierať si slzy z tváre. Nerozumiem tomu, že niekto má mnoho priateľov a niekto sedí v kúte sám v depresiách, bez priateľov a bez podpory rodičov v depresiách. Nerozumiem ani tomu, že niekto si môže vyberať, s ktorou/ktorým bude a niekto je rád, keď sa k nemu vôbec prihovorí niekto opačného pohlavia.

Už dlhší čas sa tieto veci snažím pochopiť, rozmýšľam nad tým no nie a nie nájsť vysvetlenie. Pýtam sa sám seba prečo je to tak ? Prečo sú ľudia k sebe takí ? Bude to tým, že sme sa ešte stále nenaučili žiť pokorne a pomáhať ľudom. Stále chceme byť lepší ako ten druhý a to je práve tá chyba. Nikdy nikomu nič nedoprajeme, všetko si závidíme... Toto je dvadsiate prvé storočie. Skúste sa vrátiť nejaký čas dozadu... Práve ste si uvedomili, že v mnohých situáciách ste namiesto pomocnej ruky človeku, podali ruku výsmechu, zla - tú, ktorú on vôbec nepotreboval.

Skúste sa vrátiť do prechádzajúceho dňa - koľko zrniek fazule, by ste prehodili ? Zamysleli ste sa nad tým, že život je krásny, plný lásky, porozumenia, radosti, vdačnosti,.... ? Musím sa priznať, že ja si to bohužiaľ uvedomujem. Bohužiaľ ?! To bola možno vaša reakcia, ale nepomýlil som sa. Napísal som to preto takto, lebo ľudia stále lásku, radosť a porozumenie nenašli a mnohí sa tieto dary ani nepokúsili nájsť. Skúsme byť takí, ako táto stará dáma a skúsme žiť pokorne, náš život môže byť krajší, len sa musíme snažiť si ho krajším urobiť.

 


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?